Daniel škvrnitý (Dama dama)

Lovná sezóna:

Daniel | 01.09 - 15.01 | Zvernica : 01.09 - 31.01
Danielica | 16.08 - 31.12
Danielča | 16.08 - 31.12

Pôvodným domovom danielov je oblasť juhovýchodnej Európy a Malej Ázie až po Perzský záliv. Odtiaľ už v stredoveku sa začali daniele dovážať do parkov a zverníc európskych štátov ako okrasná zver. Na Slovensku sa zjavujú až v druhej polovici 19. storočia. Začiatkom 20. storočia sa už začína chovať táto zver aj vo voľných revíroch, najmä v Malých Karpatoch, na Čebovskej Bukovine, v Strážskych a Zemplínskych vrchoch. Súčasný stav na Slovensku je asi 6 000 jedincov.

Daniel je menší ako jeleň. Dosahuje dĺžku tela 130 až 165 cm, výšku v kohútiku 80 až 110 cm a hmotnosť 50 až 90 kg, danielice bývajú menšie, vážia od 30 do 50 kg. Sfarbenie danielej zveri býva žlto- až červenohnedé s výraznými bielymi škvrnami v pozdĺžnych radoch a s tmavším pásom po chrbte. V zime je srsť sivohnedá, škvrnitosť ustupuje alebo sa úplne stráca. Brucho, vnútorná strana nôh a zadok sú biele. Nápadný je asi 19 cm dlhý, čierne lemovaný chvost, ktorý má na konci predĺženú štetku srsti a odspodu je biely. Zver ním takmer nepretržite pohybuje a pri úteku ho drží vztýčený. Aj na predkožke pohlavného údu má dlhý strapec srsti. Čo do sfarbenia vyskytujú sa tiež variácie čierne, biele i svetlohrdzavé bez bielych škvŕn.

Mladým danielikom začínajú vyrastať prvé ihlice, ktoré sú v spodnej časti zhrubnuté, ale bez ružíc, vo veku jedného roka, teda v máji. Vytĺka ich v auguste a zhadzuje v máji nasledujúceho roka. Počas rastu je parožie ako pri všetkej raticovej zveri obalené kožovitým lykom. V druhom paroží mladý daniel dosahuje stupeň šestoráka až osmoráka s mierne rozšírenou hornou časťou kmeňa – nazýva sa vareškár. V ďalšom roku už parožie vytvára malé lopatky a v piatom roku života je daniel už lopatárom. V spodnej časti kmeňa sú dve vetvy – očnica a stredná vetva a horná časť kmeňa majú formu lopaty, ktorá má po zadnom okraji prstovité výbežky – tzv. čipkovanie. Dlhší zadný výbežok na spodnej časti lopaty je tŕň alebo palec, ktorý môže byť jednoduchý alebo delený. Daniel každoročne zhadzuje parožie v apríli až máji a vytĺka ho v auguste. Rokmi pribúda na dĺžke parožia, predlžuje sa očnica a stredná vetva, hrubne kmeň a zväčšujú sa lopaty. Vývoj lopát kulminuje vo veku 9 až 10 rokov, potom začína ubúdať na sile parožia. Danielia zver sa najradšej zdržuje v teplých listnatých alebo zmiešaných lesoch pahorkatín južného a stredného Slovenska do nadmorskej výšky 600 m. Rada vychádza do polí na pašu. Žije v čriedach oddelených podľa pohlavia. Pri vyplašení odbieha charakteristickými kozími skokmi, teda odráža sa od zeme naraz všetkými štyrmi nohami a často sa zastavuje. Takýmito skokmi signalizuje nebezpečenstvo ostatným v čriede. Daniel má okrem sluchu a čuchu výborný aj zrak. Neustále je v pohybe a popása sa po celý deň. Jeho potravou sú trávy, byliny, letorasty a lesné plody ako žalude, bukvice, gaštany, hloh a poľnohospodárske plodiny – ďatelina, dozrievajúca pšenica i kukurica. V zime vychádza do polí na oziminy a repku a v sadoch zbiera opadané jablká a hrušky.

Ruja danielov sa začína v polovici októbra a trvá 3 až 4 týždne. Vtedy daniel neustále chrapľavo chŕka, čo počuť asi do vzdialenosti 500 m. Chŕkaním láka rujné danielice na svoje rujovisko. Tu si vyhlbuje korýtkovité rujné jamky, do ktorých močí a líha si do nich. Svoje teritórium si chráni proti sokom. Po okrajoch jeho rujoviska sa pohybujú mladšie daniele, ktoré často medzi sebou bojujú. Nárazy ich lopát počuť ďaleko. Rujné danielice vyhľadávajú rujoviská a vyberajú si daniela, s ktorým sa potom spária. Danielica sa prvýkrát pári už vo veku 16 mesiacov. Počas ruje nevydáva nijaké hlasy.

Po ruji daniele opäť vytvárajú osobitné čriedy, len staršie žijú samotársky alebo v skupinke po 2 až 3 jedincoch. Na jar sa čriedy bezparohatej zveri rozpadávajú. Danielice po 32 týždňoch gravidity rodia v júni jedno, len zriedka dve danielčatá, ktoré cicajú matku 3 až 4 mesiace a zostávajú s ňou do jari. Najväčším nepriateľom pre ne sú rys a túlavé psy. Dospelé jedince by sa mohli stať korisťou vlka alebo medveďa.