Jeleň lesný (Cervus elaphus)

Lovná sezóna:

Jeleň | 16.08 - 15.01
Jelenica | 16.08 - 30.11
Jelenča | 16.08 - 15.01

Jelenia zver žije na celom území našej republiky a obľubuje listnaté a zmiešané lesy s lúčkami. V súčasnej dobe odhadujeme jej početnosť u nás asi na 35 000 jedincov. Na našom území zaznamenávame dve formy jeleňa lesného. Na východe Slovenska je to jeleň karpatský, na západnom Slovensku žije prevažne jeleň stredoeurópsky. Karpatský jeleň má telo mohutnejšie a dlhšie silnejšie parožie ako jeleň stredoeurópsky. Na strednom Slovensku sú časté krížence oboch týchto foriem. Karpatský jeleň dosahuje dĺžku tela 2 až 2,5 m, výšku v kohútiku 150 cm a hmotnosť 150 až 250 kg. Oproti tomu jeleň stredoeurópsky dosahuje hmotnosť len 120 až 160 kg. Jelenice sú asi o tretinu menšie ako jeleň. Letné sfarbenie srsti býva červenohnedé a zimné hrdzavosivé, hriva tmavšia. Karpatský jeleň býva až sivočierny, len na zadku má svetlé zrkadlo. Prefarbovanie prebieha vždy na jar a na jeseň. Mladá a zdravá zver sa prefarbuje skôr ako staré a choré jedince.

Jelenia zver žije v čriedach, a to oddelene podľa pohlavia. Len ihličiaky a slabé trojročné jelene sa zdržiavajú pri čriede bezparohatej zveri. Počas dňa črieda odpočíva v lesných úkrytoch a navečer vychádza na pašu. Jej potravou sú trávy a byliny, na jeseň aj žalude a bukvice. V zime ohrýza mäkké listnáče – rakytu, osiku, vŕbu – a rada sa vyberie za potravou do polí. Pri väčšej zimnej koncentrácii môže narobiť v lese značné škody lúpaním kôry stromov a ohryzom sadeníc. Inak je to zver veľmi plachá. Má výborný sluch i čuch, zrak má slabší, ale pohyb v okolí hneď registruje. Pri vyplašení niekedy bäká krátkym hlbokým hlasom.

Mladému jelienkovi začnú rásť v 6. mesiaci pučnice, na ktorých do leta nasadí prvé parožie; sú to ihlice bez ružíc dlhé asi 30 cm. Toto prvé parožie zhadzuje v máji nasledujúceho roka a hneď sa mu začína tvoriť nové parožie, ktoré už má ružice a vetvy – zvyčajne je to šestorák alebo osmorák. Počas celého vývoja sú parohy obrastené hrubou prekrvenou kožou, tzv. lykom. Rok čo rok nasadzuje parohy dlhšie, hrubšie, s väčším počtom vetiev. Kmeň parohu sa najprv končí hrotom, potom vidlicou a neskôr korunou. Každý rok jeleň zhadzuje parožie vo februári až apríli. Staršie jelene zhadzujú skôr, mladšie neskoršie. Vývoj nového parožia trvá asi 20 týždňov, takže koncom júla si už jelene vytĺkajú parožie na kroch a stromoch, teda zbavujú ho už odumretého lyka. Po 12 rokoch zvyčajne začína parožiu ubúdať na sile, ubúda i počet vetiev, teda jeleň sa stáva tzv. spiatočníkom. Parohy sú vždy cennou trofejou poľovníka. Rovnako trofejou sú kelce, teda očné zuby v hornej čeľusti, ktoré slúžia na výrobu krásnych šperkov.

Čriedy jeleňov sa začínajú v auguste rozpadať a jelene vyhľadávajú svoje každoročné obľúbené rujoviská. Niekedy takto putujú i niekoľko kilometrov. Ruja sa zvyčajne začína v prvej polovici septembra a trvá asi 4 týždne, podľa rujnosti jeleníc. Jelenice sa dostávajú do ruje už v druhom roku života a vyhľadávajú vhodné rujoviská. Tam čriedu jeleníc ovládne dospelý jeleň a snaží sa celú čriedu držať čo najviac pohromade. Ak sa mu niektorá jelenica vzdiali, zaháňa ju údermi parohov späť ku čriede a celú čriedu ochraňuje pred približujúcimi sa sokmi. Pri zmene miesta čriedu vždy vedie stará skúsená jelenica, jeleň ide vždy na konci čriedy. V tomto čase sa jelene ozývajú hlbokým hrdelným ručaním, ktoré býva najintenzívnejšie za chladného počasia večer a v noci. V teple a daždi prebieha tichá ruja. Skúsení poľovníci poznajú podľa ručania jeleňa, či ide o hľadajúceho jeleňa, alebo o hlavného jeleňa ovládajúceho čriedu, či naháňa rujné jelenice, alebo vyzýva soka na súboj, alebo len pokojne odpočíva.

Jeleň sa prvýkrát začína hlasovo prejavovať až v treťom roku, ale pomerne málo. Päťročné a staršie jelene už ručia často a sprevádzajú čriedu hlavného jeleňa ako bočné jelene v snahe odvábiť z čriedy niektorú jelenicu. V takýchto prípadoch vrznikajú tvrdé súboje s hlavným jeleňom. Zvlášť nebezpečné pri súbojoch sú jelene škodníky, ktoré majú parohy ukončené hrotom. Najintenzívnejšie ručia hlavné jelene, ktoré stále sledujú čriedu, odháňajú dotieravých sokov. Počas ruje zhodia i štvrtinu svojej hmotnosti, pretože nemajú čas ani na pasenie. Jelene staršie ako desaťročné mávajú menší počet jeleníc a ozývajú sa len dva-tri razy večer a ráno. Majú hrubý a chrapľavý hlas. Jelenice v ruji sa len zriedka ozývajú tichým nosovým ökaním.

Jelenia zver sa v letných mesiacoch a najmä v ruji rada kaluží v mlákach, čím sa ochladzuje a zbavuje kožných parazitov. Jeleň počas ruje často obíja parožie o konáre stromov a krov alebo parohy vráža do zeme a vyhadzuje do vzduchu vytrhnutú trávu a mach. Na rujovisku nohami odhrabáva zem a potom si na hrabaniská zaľahne aby sa ochladil. Miesta, kade sa rujný jeleň pohybuje, silne zapáchajú. Pach pochádza zo žliaz na predkožke penisu a z vytekajúceho semena, ktoré tvorí na spodku brucha jeleňa veľkú tmavú škvrnu. Po ruji jelene opúšťajú jelenice a dávajú sa do čriedy, ktorú vedie najmladší jeleň. Len veľmi staré jelene žijú po ruji samotársky. Oplodnená jelenica kladie po 34 týždňoch, teda koncom mája alebo v júni, jedno, zriedka dve mláďatá. Pred rodením sa oddelí od čriedy a potom sa s mláďaťom k nej opäť pridruží. Mláďatá majú bledoškvrnité sfarbenie, no škvrny do 3 mesiacov zmiznú. Cicajú najmenej štyri mesiace a pohlavne dospievajú v polovici druhého roku. Do tých čias sa zdržujú v matkinej čriede. Matka si v ohrození bráni mláďa silnými kopancami predných nôh. Nepriateľom jelenej zveri sú medvede a vlky, na mláďatá zaútočí aj rys.